Vojtech Mihálik – Tŕpky

Zbierka, v ktorej sa zlomí ticho. Mihálik tu rozpráva jazykom zrelej bolesti — tichej, premyslenej, takej, čo sa nedá zakričať. Trpky nie sú sladké verše pre chvíle pokoja, ale básne, ktoré pália ako popol na jazyku. Každé slovo je o niečo ťažšie než to predchádzajúce, akoby nieslo spomienky na celé jedno storočie nepochopenia, lásky aj viery. Mihálik vie byť ostrý aj nežný, realistický aj pokorne metafyzický — básnik, ktorý si nesie svoj svet bez ilúzií, no stále s túžbou po čistote. Kniha, ktorú nečítaš naraz — len po dúškoch, ako horké víno, čo páli, ale hreje.